reklama

Poľnohospodárske dotácie likvidujú život v prírode! I. časť

Mnohí vedci a aktivisti dlhodobo upozorňujú na problém výrazného úbytku hmyzu, vtákov či iných živočíšnych druhov z poľnohospodárskej krajiny. Medzi najzávažnejšie príčiny úbytku patrí veľkoplošné kosenie lúk.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Mnohí vedci a aktivisti dlhodobo upozorňujú na problém výrazného úbytku hmyzu, vtákov či iných živočíšnych druhov z poľnohospodárskej krajiny. Príčin je viacero, od zmien klímy, cez používanie pesticídov až po celkové zmeny v metódach obhospodarovania polí a lúk. Medzi najzávažnejšie príčiny úbytku patrí veľkoplošné kosenie lúk, ktoré je masívne podporované systémom agrodotácií. Tie by mali pritom okrem iného slúžiť na zlepšenie stavu biodiverzity a životného prostredia. V súčasnej podobe je ale ich efekt úplne opačný. Pomôcť by pritom mohlo jednoduché opatrenie v podobe mozaikového kosenia. Majú však politici, poľnohospodári či aktivisti vôbec záujem tento závažný problém riešiť?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hmyzu ubúda, na vine je aj plošné kosenie.
 Každý človek, ktorý chodí po lúkach a poliach s otvorenými očami, si iste v posledných rokoch všimol výrazný úbytok motýľov, chrobákov či včiel. Tento trend potvrdzujú vedci a najnovšie aj Európska komisia. V susednej Českej republike napríklad vyhynulo alebo je ohrozených takmer 60% denných motýľov, viac ako 60% včiel, ôs a skoro všetky druhy májok. Dobre na tom nie sú ani rozličné skupiny chrobákov, mravce či sieťokrídlovce (zdroj). Podľa tohtoročnej správy Európskej komisie o stave prírody patrí viac ako 60% článkonožcov do niektorej z kategórií s nepriaznivým stavom. O dosť horšie sú na tom samotné biotopy – viac ako 80% trávnych porastov je v nedostatočnom až zlom stave (zdroj). Situácia na Slovensku žiaľ nie je dostatočne zmonitorovaná, no dá sa očakávať, že je obdobná ako v iných oblastiach Európy, čomu naznačujú mnohé terénne pozorovania a čiastkové monitoringy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Európska komisia priniesla vo svojej správe veľmi nepriaznivé čísla o stave biodiverzity.

 Čo ale spôsobuje úbytok hmyzu (ale napríklad aj vtákov) v kultúrnej krajine a zlý stav biotopov na Slovensku a prakticky v celej Európe? Príčin je samozrejme viacero ale väčšina z nich je spojená so zmenami obhospodarovania. Tie u nás nastali najmä po druhej svetovej vojne, kedy bola krajina skolektivizovaná a intenzifikovala sa poľnohospodárska výroba. Mnohé lúky boli rozorané, zničené prisievaním chudobných zmesí tráv a mechanizáciou. Traktorom ťahané kosačky zabijú množstvo hmyzu už pri samotnom kosení a prinášajú aj iný závažný problém – začalo sa kosiť veľkoplošne.
Pred kolektivizáciou v našej krajine hospodárilo veľké množstvo gazdov na rozmerovo malých pozemkoch. Každý kosil v odlišnom termíne a ručné kosenie trvalo nepomerne dlhšie ako dnes. V krajine tak vznikala pestrá mozaika a hmyz sa mohol voľne presúvať na zatiaľ nepokosené plochy. V dnešnej dobe nie je problém pokosiť všetky lúky v celej obci či regióne prakticky v priebehu pár hodín až dní. Hmyz sa tak nemá kam presťahovať a v krátkej dobe stráca zdroje potravy, úkryt pred predátormi a počasím aj priestor pre dokončenie larválneho vývoja (napr. húsenice motýľov). Heterogenita krajiny, teda jej rôznorodosť je jedným z hlavných predpokladov pre veľkú rozmanitosť rastlinných aj živočíšnych spoločenstiev, teda biodiverzitu. Pochopiteľne, k jej znižovaniu prispievajú aj iné faktory – pesticídy, hnojivá, výrub drevín či klimatické zmeny, no práve veľkoplošné kosenie je jednou z hlavných príčin nízkej heterogenity a teda aj biodiverzity.
Je samozrejmé, že dnes nie je možné úplne obnoviť hospodárenie spred 70 rokov. Napriek tomu sa dá trend úbytku hmyzu v dôsledku plošného kosenia veľmi jednoducho zmierniť. Stačí časť lúky, napríklad 20% z jej rozlohy, ostrovčekovito ponechať nepokosenú až do ďalšieho termínu kosenia, ideálne až do ďalšieho roka. Nepokosené plochy je potrebné pravidelne obmieňať, vhodne vymedziť a rozmiestniť v krajine. O pozitívnom efekte oneskoreného kosenia hovoria mnohé vedecké štúdie (zdroj).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Hlavný problém, ktorý bráni v aplikácií tejto metódy, predstavujú pravidlá pre udeľovanie priamych poľnohospodárskych platieb (tzv. dotácie). Pokiaľ ich chce poľnohospodár čerpať, musí pokosiť všetky lúky v nadmorskej výške do 400 m n. m. do 22. júna, od 401 do 600 m n. m. do 8. júla atď. (zdroj), inak by prišiel o časť financií. Z tohto dôvodu sme svedkami toho, že napr. po 22. júni v podhorských oblastiach nenachádzame dostatočne veľké nepokosené ostrovčeky, dôležité pre hmyz, rastliny ale aj na zemi hniezdiace vtáky. Ak aj nejaké nepokosené plochy vznikajú, tak je to kvôli neprístupnosti pre ťažkú techniku. Tie ale zostávajú nekosené dlhodobo, zarastajú agresívnymi trávami a krovinami a funkciu „biopásov“ plnia len v obmedzenej miere.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takto mohla vyzerať naša krajina v minulosti – mozaika políčok, nepokosených a pokosených plôch vyhovuje väčšine druhov hmyzu a vtákov kultúrnej krajiny. Obrázok je z roku 2014 z obce Lednica v Bielych Karpatoch.

V súčasnosti sú prakticky všetky lúky veľkoplošne pokosené v krátkom čase a hmyz tak okamžite stráca všetku potravu, úkryt, húsenice živné rastliny atď. Obrázok je z 10.6.2015 z okolia obce Bolešov.


Poľnohospodári sa mozaike nebránia

 Aby som zistil, ako túto problematiku vnímajú samotní farmári, oslovil som niekoľko poľnohospodárskych družstiev pôsobiacich v regióne Bielych Karpát. V súčasnosti väčšina z nich mozaikové kosenie neaplikuje z dôvodu neznalosti a zlého nastavenia dotačných podmienok. „Pri súčasných podmienkach, hlavne čo sa týka termínov pokosenia TTP, ktoré sú veľmi krátke a termíny ukončenia kosieb by sa mali posunúť o cca 1 mesiac, je pre nás mozaikové kosenie skoro nemožné“, vysvetľuje Ing. Stanislav Oriešek z PD Krásin Dolná Súča. V susednej Hornej Súči na farme Agro-L je situácia o niečo lepšia „U nás sčasti mozaikové kosenie aplikujeme aj keď väčšiu časť musíme do daného termínu kvôli dotáciám pokosiť. Vždy ostane aj nepokosenú plocha, ktorú nechávame ako pasienok pre dobytok a ovce, takže vždy je nejaká plocha zatrávnená.“, vraví Ing. Lukáš Janíček, ktorý je inžinierom systematickej ekológie a snaží sa teóriu aplikovať do praxe, hoci nie vždy sa mu to darí. Poľnohospodári z PD Mestečko mozaikové kosenie neaplikujú vôbec. Potešujúci je ale fakt, že všetci oslovení farmári sú ochotní aplikovať ho ak by bolo súčasťou dotačných pravidiel. Navrhovaných 20% nepokosenej plochy je pre väčšinu z nich prijateľné. Súvisí to s tým, že sena majú vo všeobecnosti dostatok alebo nadbytok, takže by to pre nich neznamenalo závažné ekonomické straty. „Máme sena tak akurát. Mávali sme ho nedostatok ale odkedy spásame otavy dobytkom a ovcami problém sme vyriešili.“, hovorí Lukáš Janíček. Na otázku, či zohráva podľa ich názoru voľne žijúci hmyz (teda nie domáce včely) významnú úlohu pri opeľovaní poľnohospodárskych plodín, zodpovedali všetci farmári zhodne a bez zaváhania áno.

V druhej časti článku sa pozrieme na pohľad politikov a odborníkov na plošné kosenie a úbytok biodiverzity.

Článok v pôvodnej verzii je publikovaný na mojej osobnej stránke: 
http://jc-photo.eu/index.php/2015/10/09/polnohospodarske-dotacie-likviduju-zivot-v-prirode-kedy-dojde-k-naprave-i-cast/

2. časť:
http://jc-photo.eu/index.php/2015/10/11/polnohospodarske-dotacie-likviduju-zivot-v-prirode-ii-cast/

Jakub Cíbik

Jakub Cíbik

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Fotograf a filmár z kraja pod Vršatcom, študent biológie na PRIF UK. Fotografie nájdete na www.jc-photo.eu. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPrírodaOrchidey Bielych KarpátNáučné chodníkyDianie v regióne

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu