Stromy patria do krajiny!

Autor: Jakub Cíbik | 3.3.2014 o 17:18 | Karma článku: 13,63 | Prečítané:  1787x

V poslednej dobe sme svedkami nevídaného výrubu stromov a to nie len v lesoch, ale aj vo voľnej krajiny. Dôvody na výrub sa dajú nájsť rôzne – raz sú to "protipovodňové" opatrenia, inokedy "ochrana" elektrického vedenia, nátlak občanov na starostu, ktorým vadí padajúce lístie a koreňová sústava či prevod záhrad a sadov na stavebné pozemky. Na pozadí týchto výhovoriek často stojí záujem rôznych podnikavcov v oblasti výroby "bio"palív z drevnej štiepky. Hoci niekedy môže mať ich činnosť aj pozitívny dopad – napr. vyčistenie lúk alebo sadov od náletov (ak sa následne obnoví hospodárenie), častejšie však výruby skončia katastroficky. Z našej krajiny tak postupne miznú staré ovocné sady a aleje, solitérne stromy, brehové porasty či medze na lúkach a poliach. Len málokto si však uvedomuje ich nezanedbateľný význam – pre človeka aj prírodu. Znalosti chýbajú nielen širokej verejnosti ale často aj samotným starostom – teda tým, ktorý o ich osude rozhodujú. V nasledujúcom článku sa preto pokúsim stručne poukazať na tie najdôležitejšie významy drevín vo voľnej krajine.

1. Význam kultúrny – Staré ovocné sady a záhrady, medze na lúkach a poliach ale i samostatne stojace (solitérne) stromy sú jednou z najvýznamnejších zložiek ľudovej kultúry. Rovnako ako malé domčeky roztrúsené po kopaniach, kríže popri cestách, kroje a ľudové zvyky sú stromy dôležitou zložkou slovenskej kultúrno-prírodnej krajiny. Stromy sú spomínané v nespočetnom množstve ľudových piesní, nájdeme ich v rôznych podobách na výšivkách krojov či predmetoch každodennej potreby. Jablká, hrušky, čerešne a slivky tvorili dôležitú zložku potravy našich predkov, preto sa ovocné sady a záhrady nachádzali snáď pri každom dome. Hoci mnohé z nich sú dnes zanedbané, stále v nich nachádzame množstvo kvalitných krajových odrôd. Tie sú prirodzene odolné voči škodcom bez potreby používania chemických postrekov, preto je potrebné zachovať ich (nielen) pre potreby ekologického hospodárstva. Okrem spomínaných plodín sa často vysádzali aj dnes už veľmi vzácne druhy ovocia ako oskoruša, mišpuľa či dula. Stromy, respektíve niektoré ich časti (plody, kvety, kôra) sa využívali a dodnes využívajú v ľudovom liečitelstve. Kvety lipy sú učinné proti nachladnutiu a zápalom dýchacích ciest. Blahodárne účinky má kôra niektorých drevín ako dub, breza či vŕba. Plody dubov či gaštanov mali v obľube deti, ktoré si s nich vytvárali rôzne hračky a postavičky.

 

l



 

















Extenzívny ovocný sad nad obcou Lednica v Bielych Karpatoch. Je obživou pre človeka aj priestorom pre stovky živých organizmov.

2.Význam duchovný
– S kultúrnym významom stromov v krajine je úzko spätý aj význam duchovný. Stromy sa tešili obľube našich predkov už v predkresťanských dobách. Obzvlášť významný bol pre starých slovanov dub zasvätený Perúnovi. Lipa zas bola spojená so ženskou bohyňou Ladou, tento strom sa stal neskôr symbolom Slovákov. Okrem toho mali a dodnes majú osobitný význam aj iné druhy ako vŕba, breza či ovocné dreviny. Z týchto dôb sa dodnes zachovali viaceré zvyky: máje ako symboly plodnosti, bahniatka symbolizujúce jarné obdobie či s Vianocami neodmysliteľne späté zdobenie vetvičiek (neskôr celých stromčekov). S príchodom kresťanstva sa stromy začali vysádzať v blízkosti nábožensky významných miest, ako sú cintoríny, kostoly ale aj kríže a kaplnky uprostred polí, lúk alebo vedľa ciest. Dodnes nachádzame staré stromy, najčastejšie lipy, pri týchto pietnych miestach. V dnešnej dobe bohužiaľ ľuďom nepochopiteľne prekáža opadané lístie na chodníkoch a hroboch, preto sú často zbytočne likvidované. Vzhľadom na osobitnú hodnotu takýchto stromov však vždy treba v prvom rade zvážiť použitie menej drastických metód ako orezanie nebezpečných konárov a podobne.


Výrub dvoch starých líp v obci Vršatské Podhradie. Údajne svojim zdravotným stavom jedna z nich ohrozovala obyvateľov. Vyrúbané boli obe, čím došlo k zneúcteniu pietneho miesta.

3. Význam estetický – O tomto význame snáď nie je potrebné veľmi písať. Komu by sa nepáčila (snáď s výnimkou alergikov) prechádzka jarným ovocným sadom či alejou rozkvitnutých čerešní, či pestrofarebnou jesennou záhradou? Estetický vzťah k stromom je v nás zrejme hlboko zakorenený a pretrváva celé stáročia. Stromy ospevujú a zobrazujú básnici, maliari, fotografi i hudobníci. Sú tiež neoddeliteľnou súčasťou takzvanej "ideálnej" krajiny.


Krajina s rozptýlenou zeleňou vyzerá estetickejšie ako holé lúky a šíre monokultúrne lány. Tieň v horúcich dňoch využíjú ľudia i hospodárske zvieratá. Dreviny sú tiež úkrytom pre vtáky, hmyz a drobné cicavce.

4. Význam ekologický – V neposlednom rade majú solitérne stromy, sady, medze ale aj dreviny v zasavanom území obcí obrovský krajinotvorný a ekologický význam. Ako som už spomínal, tvoria neodmysliteľnú zložku našej kultúrno-prírodnej krajiny. Okrem toho poskytujú útočisko pre mnoho druhov rastlín a živočíchov, čím zvyšujú biodiverzitu (druhovú rozmanitosť) prírody. Spomeniem napríklad nespočetné množstvo spevavcov, ktoré využívajú dutiny starých stromov ako hniezda a plody ako významnú zložku potravy. V udržiavanom trávnom podraste sadov a záhrad zas nachádzame vzácne druhy rastlín, ktorým vyhovuje prevažne polotieň. Môžu to byť napríklad chránené orchidey, ktoré sú u nás v poslednej dobe na ústupe. Na tieto rastliny ale aj samotné stromy je pochopiteľne naviazané aj množstvo bezstavovcov. Včelám a motýľom poskytujú nektár, niektoré druhy chrobákov zas využívajú kôru stromov ako úkryt a potravu pre larvy. Počas horúcich dní vyhľadávajú tieň stromov pasúce sa hospodárske zvieratá aj ľudia.
Stromy okrem toho zadržiavajú vodu v pôde, chránia ju pred narušením (eróziou) a zabraňujú jej zosuvu v strmých svahoch.


Výrub brehového porastu v obci Bolešov kvôli "bezpečnosti" elektrického vedenia. Za obeť tu padol v dĺžke asi 1km celý porast do posledného kríku. Vodohospodári sa nevyjadrujú, podľa SIŽP je všetko úplne v poriadku.


Rovnaká obec a najbližšia medz vdialená od bývalého porastu na obrázku hore. Vďaka týmto dvom zásahu v rovnakom čase tu zostane asi 4km dlhý pás intenzívne obhospodarovaných polí prakticky bez života.

Dúfam, že som vám týmto článkom aspoň trochu priblížil problematiku výrubu stromov, ktoré rastú vo voľnej a zastavanej krajine a vzbudil vo vás záujem o ich ochranu. Hoci vrátiť ich späť do krajiny nie je zložité, doba kým začnú naplno plniť svoje funkcie je pomerne dlhá. Ešte horší ako samotný výrub mi však príde prístup (väčšiny) obyvateľov – tí sa buď o takéto zásahy vôbec nezaujímajú, ale ich dokonca sami iniciujú a podporujú, neuvedomujúc si dopad svojho konania.

Na úplny záver pripájam citát na zamyslenie sa od arboristu Tomáša Fraňa: "Výrub je to posledné, čo sa dá pre strom spraviť, aby bol bezpečný"

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?