Rok 2012 v atmosférickej hudbe II.

Autor: Jakub Cíbik | 17.12.2012 o 17:42 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  214x

V druhom pokračovaní článku vám predstavím mojich 5 najobľúbenejších albumov roku 2012. Pre mnohých zrejme úplne neznáme, určite však stoja za vypočutie.

Alcest: Les voyages de l'âme

Francúzsky projekt Stéphane Pauta (známejšieho skôr pod prezývkou Neige) patrí medzi moje najväčšie srdcovky, preto som sa na nový album tešil už od prvých informácií o vydaní. 6.1. som sa konečne dočkal a svetlo sveta uzrel tretí štúdiový album Alcestu. Predošlé dve dosky, najmä však Écailles de lune nastavili latku skutočne vysoko a neočakával som, že nový album prekoná moje pocity. Neige dokázal opäť zložiť album s odlišným zvukom, zároveň ale dokázal skombinovať aj prvky z predošlej tvorby a ako sám vravi, uzatvára tak prvú kapitolu života Alcestu. Skladby Autre TempsLes voyages... a najmäFaiseurs de Mondes odo mňa bez váhania získavajú plný počet bodov. Zo skladieb cítiť skvelú atmosféru, príjemnú melanchóliu, ktorá človeka dokáže takmer dohnať k slzám. Ku zvyšným skladbám mám však väčšie či menšie výhrady a nechytili ma za srdce tak, ako predošlé zmienené. Preto Alcest odo mňa dostáva 8 bodov z 10, čo je síce v priemere veľmi dobré hodnotenie, ale v rámci Alcestu ide zatiaľ o môj najmenej obľúbený album.

Mono: For my Parents

Japonskému post-rockovému zoskupeniu Mono som doteraz príliš veľkú pozornosť nevenoval, zjavne však išlo o veľkú chybu. Náprava prišla až nedávno, keď som sa dozvedel o ich šiestom albume For my Parents vydanom 4.9. Ide o čisto inštrumentálny album, kde hlavnú úlohu zohrávajú typické post-rockové gitarové efekty. Tie skupina však opäť dokázala pretaviť až do dokonalosti. Vytvárajú nekonečnú a neopakovateľnú atmosféru, ktorá je v prípade skladby Legend ešte silnejšie umocnená videoklipom zachytávajúcim krásu Islandskej prírody. 9,5 boda si nezvyčajná kapela z Japonska určite zaslúži. Dobrou správou je, že 8. februára sa skupina predstaví v bratislavskom Randal Clube.

Sigur Rós: Valtari

Informácia o návrate islandskej legendy na hudobnú scénu prišla nečakane začiatkom roka rovnako ako informácia o pripravovanom albume. Šiesty album skupiny vyšiel 23.5. a na rozdiel od predošlých dvoch albumov sa odkláňa od post-rocku späť k ambientu. Album je vo svojej koncepcií odlišný od predchádzajúcej tvorby, stále si však zachováva vysokú kvalitu, na akú sú fanúšikovia islanďanov zvyknutí. Hudobne má najbližšie k albumu (), ide teda o ambientnú hudbu s prvkami elektroniky, počuť tu však aj husle, klavír a gitary. Jónsi prispel ako obvykle skvelým jemným spevom, aj keď len v prvej časti albumu. Zatiaľ čo doterajšiu tvorbu Sigur Rós charakterizovali okrem iného aj výrazné gradácie, novinka je výrazne minimalistická. To jej však neuberá na kvalitách, práve naopak ide o významný počin v existencií skupiny. Život je predsa o zmenách a tie sa nevyhýbajú ani hudobnému životu. Sigur Rós teda žije ďalej a odo mňa si za "znovuzrodenie" vysluhuje 9,5 boda. Za zmienku stojí aj Valtari Film experiment, na ktorom sa podielalo 12 režisérov ako aj filmovo nadaní fanúšikovia.

Anathema - Weather Systems

Skupinu Anathema možno nazvať legendou dvoch žánrov. Zatiaľ čo vo svojich začiatkoch sa výrazne presadila na doom metalovej scéne, dnes je jednou z najvýznamnejších skupín súčasného progresívneho roku. Dňa 16.4. vydala už svoj 9. album. Album zvukovo nadväzuje na We´re here because we´re here z roku 2010, je tu však cítiť značný progres a výborné vokály Vincenta Cavanagha tentokrát umocnila aj Anekke va Giersebrgen, známa predovšetkým z pôsobenia v kapele The Gathering. Nie všetci fanúšikovia prijali album s nadšením, pre niekoho je až príliš "jemný", najmä pred tých, ktorí majú stále v živej pamäti doom metalové časy Anathemy. Každopádne kto sa do albumu poriadne započúva, za krátko objaví jeho kvality a nadčasovosť. Hoci doska obsahuje rôznorodé skladby, celkovo pôsobí veľmi ucelene. Myslím si, že viac slov k albumu netreba a Weather Systems si odo mňa plných 10 bodov určite zaslúži.

Saturnus - Saturn in Ascension

Po dlhých šiestich rokoch čakania od vydania albumu Veronika decides to die sa fanúšikovia dánskej doom-death metalovej skupiny konečne dočkali novej, v poradí 4. nahrávky. Pomerne čerstvá novinka vyšla 30.11., hoci pôvodný plán bol vydať album už na jar. Niektoré skladby kapela zahrala aj pred nahratím na viacerých koncertoch a už vtedy bolo jasné, že nič iné ako dokonalý návrat sa nedá očakávať. Očakávanie sa stalo skutočnosťou a dnes môžeme album Saturn in ascension s kľudom zaradiť medzi najlepšie doom metalové počiny všetkých čias. Spevák Thomas A.G. Jensen opätovne predviedol svoje kvality a popri hlbokom growlingu zvládol aj recitačné pasáže, ktoré k Saturnusu neodmysliteľne patria. Popri výborne zvládnutých gitarách a bicích je na albume počuť aj husle, klavír či flautu.
K skladbe A Lonely Passage si Saturnus prizval speváčku Laurie Ann Haus. Spomínaná skladba spolu s Call of the Raven Moon tvoria nemetalovú časť albumu v štýle All Alone či For Your Demons z predchádzajúcich nahrávok. Návrat späť k albumu Martyre navodí úvodná skladba Litany of rain, po nej nasleduje snáď najlepšia časť nahrávky Wind Torn so skvelým gitarovým sólom. A Fathers Providence je príjemným doplnením albumu s gotickým podtónom. Zvyšné skladby Mourning SunForest of InsomiaBetween taktiež výborne zvládnuté skladby s typickým zvukom Saturnusu.
Album je teda skutočne zvukovo bohatý, v každej piesni počuť mierne odlišnú atmosféru, napriek tomu celých 70 minút znie ucelene a človek si dokolnale užije každú jednu skladbu. Vďaka týmto všetkým pozitívam album odo mňa získava plných10 bodov.
Zároveň môžem prehlásiť, že je to môj najobľúbenejší album hudobne mimoriadne bohatého roku 2012.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?